Vlastná tvorba

PO KVAPKÁCH

Vcerajší dážd

mi zaklopa

l na zahmlené sny a

odniesol ich

aj s tebou

niekedy stačí málo

aby človek

po kúskoch

odhodených škatuliek

plných citov

zas a znova zistoval

že stále ide iba o slovo...

ZAKÁZANÉ PÁSMO

To sa človeku občas stáva,

že verí zrazu citom.

Mozog zavesený po vypraní

sa nám smeje do ocí.

Vychudnuté želania nás obklopujú

a nic už nebolí.

Túžime na chvílu hlavu zavesiť na klinec.

Chceme sa zbavit rozmýšľajúcej podstaty

Potrebujeme zmiznúť bez zbytočných svedkov.

Otažení lietajúcou predstavou.

Pokorení zákazmi.

Aspon na chvílu.

POZNANIE

Nechal si ma odíst.

Vystrašenú

s poslednými zvyškami citu na jazyku.

Chudšia o poznanie.

Smutnejšia o priznanie,

Stojím tu, na prahu ničoho.

Nechal si ma odíst.

Nie od seba, ale zo seba.

Roztrhnuté duše bolia.

A S I

Čo sa to s nami stalo?

Sme holí.

Vpravo nič.

Vľavo samé mínus.

Rozpúšťame sa vo vlastných roztokoch špiny.

Do čoho sa obliecť, keď...

Kameň sa rozpadol na piesok,

strom na suchý konár.

A človek?

Stojí, lebo asi hľadá.

PREDSTAVA

Listnatý les sa smeje mojimi očami

Obloha vyháňa hviezdy

Všetko sa klania ránu a

slnko začína kvitnúť v hlavách

Ráno sladkasto vonia

Ukladá sa do mňa

Ja si ťa píšem do vody a

v rukách nesiem

deň pre teba

K E Ď

Keď zalievam tvoju únavu kávou,

prosím o jednu minútu

úsmevu v tvojej duši.

S taškou odhadzuješ pavučinu

všetkých hlúpych vecí,

ktoré i dnes nahlodali

čerstvé myšlienky.

Chcem ťa vidieť s iskrou a

v závese smiechu,

ale aj mne horí pod rukami

chvíľa pravdy.

Chcem tú chvíľu čítať do konca a

utopiť sa s tebou v tme.

BÁSNIČKA

Len ty mi môžeš pomôcť,

len ty ma môžeš zachrániť,

len ty ma môžeš poraniť,

len v tebe nájdem pokoj.

Len ty ma môžeš pochopiť,

len ty mi ukážeš cestu.

Napísala som si ťa,

moja básnicka.

D E Ň

Zmyšené myšlienky ti nahlodali deň.

Vkĺzli do tvojej

aktovky povinností a

vyhrýzajú zo života tvoje iskričky.

Opäť ich posúvaš o papier ďalej a

zatváraš ich do seba.

Už ich nemôžeš vyhodiť...